reklama

Tri sudičky a jeden architekt

alebo jedna svadba a tie ďalšie

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

„Tak čo, už máš kolík?“, počujem na uvítanie namiesto obligátneho ako sa máš, keď ma znenazdajky zozaduobjímajú dve obrovské svalnaté ramená bývalého spolužiaka v batikovanomtričku a hippies nohaviciach. Vzápätí cítim aj tuhé pritisnutie na pravéa ľavé líce, po ktorom mi tam zostávajú nielen dva nevkusné a nadnešnú príležitosť absolútne nevhodné červené fľaky, ale aj pichance od jeho(dva, tri dni, týždeň?) neoholenej brady. Aspoň sa budem v pondelokv práci môcť tváriť, že som prežila búrlivú romancu s exotickýmzarasteným divochom. Alebo si len jednoducho všetci pomyslia, že mám opäť svojedni, tým pádom hormonálne výkyvy (jémine, Lucia bude zase hysterickáa náladová) a vyhádzala sa mipleť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Aj ja som rada, že ťa vidím, pán Ing. Arch,“ reagujem na metaforickypodanú otázku, či mám priateľa, zahrabnem sa prstami do jeho melírovanej šticea sledujem, ako podobným spôsobom zdraví aj ďalšie dve brunetkyz našej partie.

Stojíme pod reklamnou tabuľou Jesťtreba na stene žltučkej galériea pozeráme, ako sa postupne zhromažďuje svadobný sprievod, do ktoréhovlastne ani veľmi nezapadáme našimi outfitmi, keďže všetci ostatní prišli v (nepísane)predpísanom šatstve (= príliš veľký oblek, príliš úzke šaty, príliš tesné lodičky,príliš vyleštené topánky), len my sme sa vystrojili jedna ako na športovúsúťaž, druhá pestrofarebne ako na konferenciu o ovocinárstve a tretia(ja) so sieťovanými pančuškami ako na rockovú party či štvrtý ako na Woodstock2008.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nehovoriac o tom, že ani jeden z nás štyroch nemá sprievoda netvári sa ani vystresovane ani prehnane (a tým pádom nedôveryhodne)šťastne. Ženích, náš bývalý spolužiak, teraz už úspešný chirurg, sa nahodený dokvalitného obleku tiež tvári šťastne, ale jemu to napriek potu na čele, krkua dlaniach aspoň veríme. Rad radom ho ťaháme za bielu lesklú kravatu a mnesa pred očami mihne flanelová košeľa, ktorú si kedysi (pravdepodobne) striedalina gymnáziu s bratom (ale vo vyšších ročníkoch možno už aj s otcom) tak,ako aj všetci ostatní chalani, zatiaľ čo my dievčatá sme sa v legínsocha štrikovaných svetroch tvárili, že tento odev sme odkukali z módnychžurnálov. Žiadna z nás vtedy otvorene nepriznala, že každé rános plačom prehovára mamu, aby si to nemusela na seba natiahnuť a všetkysme snívali o svetlomodrých rifliach mrkvového strihu, aké nosili naširodičia do práce. Traumy deti komunistickej generácie z malomesta (aokolitých dedín) však dnes odhadzujeme a vstupujeme do dverí, ktoré práveotvorila pracovníčka mestského úradu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak, stojac skromne (ale miestami dosť hlučne) v kúte ako štyristratené sudičky, po dojímavej piesni sprevádzanej hobby klávesistom, škrtámena zozname odhodlancov z poslednej triednej stretávky ďalšieho, ktorý saodvážil (zbláznil???) v tomto mladom veku navliecť na svoje chirurgicképrsty ten ligotavý prsteň, ktorým sa mu končí puberta a nastupujedospelácky život. Po slovíčkach áno, podpisoch, niekoľkých slzách, zastrčeníusoplených vreckoviek do vreciek nadrozmerných sák a miniatúrnych kabeliekpríbuzenstvom, príhovore primátora a vzrušenej recitácii jeho sekretárky (uf,to o púpavách, nebi a matke bolo vskutku srdcervúce) sa staviame doradu gratulantov. Namiesto povinného veľašťastia do spoločného života pán inžinier zašepká čerstvému ženáčovi do uchanejakú oplzlosť, na čo sa pán lekár začervená a nevesta sa zatvári, akoby užteraz chcela požiadať o rozvod, single-gynekologička na neho vyvalí tak to zapijeme na ďalšej chate, hej? (zatiaľ sa chatakonala raz!), športovkyňa decentne zagratuluje a ja sa napokonv strese nezmôžem na iné, ako práve na klišéovité veľa šťastia do spoločného života, ktorému som sa chcela silou-mocou vyhnúť. Po sobáši sudičky zaparkujú doarchitektovej obľúbenej pizzerie, kde síce personál (kuchár a multifunkčnáčašníčka), nestíha ani evidovať hostí, nieto ich ešte obslúžiť, ale vďaka tomuaspoň získavame čas na rekapituláciu diania, prekontrolovanie zoznamuabsolvovaných sobášov (náskok získavam bratovou katolíckou svadbou a jednounekonečne dlhou evanjelickou, kde sa mi v oboch prípadoch v úlohesvedka ušla družba o hlavu nižšia ako ja, čo je pri mojej výškestošesťdesiatpäť centimetrov slušný výkon organizátorov), informovanímo najbližších zámeroch (čerstvý Ing. Arch. plánuje prerobiť všetko, čo námbolo na strednej sväté - čiže celé naše rodné mesto - na nepoznanie),naplánovaním si ďalších spoločných sudičkovských výjazdov vo štvorici a hlavnú tému dňa: kolíky. Rozchádzamesa nielen s prehľadom o sexuálnych aktivitách celej bývalej áčky,béčky a dokonca aj ľudí, ktorých väčšina z nás ani nepozná, ale ajs pocitom, že skôr či neskôr budeme musieť dospieť aj my.

Lucia Doležáleková

Lucia Doležáleková

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Mám vodičák na slová a významy. Vlastne sa živím hľadaním zmyslu a zabávam hľadaním nezmyslu. Trpím diagnózou anemik-romantik-idealista, čo mi niekedy dosť komplikuje život. Zoznam autorových rubrík:  EpizódyTaľafatky a iné malichernostiČím sa živím a napájamAko vidím svetSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu