reklama

Knedličky v Brne

alebo v Brne nemusí byť vždy len nuda

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tak som si dala predsavzatie, že si kúpim nový bicykel. Už dlhšie neplatí, že modrý je dobrý a to nielen preto, že od poslednej modrej vlny uplynulo takmer pätnásť rokov, ale najmä zato, že z tej modrej je medzičasom hrdzavá, niekto veľmi hladný mi odhryzol kus pedálu a vysedeného sedadla, niekto ďalší sa ulakomil na moju zadnú blinkačku hodnú nanajvýš tridsať korún a z pôvodného počtu prevodov 18 fungujú v súčasnosti už len naľavo very hard a vpravo very light. Možné kombinácie: 2.

Všade ho hľadám: môj nový bajk. Každý z kamarátov mi radí niečo iné a zásadne niekde úplne inde a všetci ako naschvál tvrdia, že tam je to najlepšie so skvelým servisom a za super ceny, pretože aj oni si tam kúpili svoje mašiny. Kým začnem chaoticky obiehať kamenné obchody a otravovať predavačov jednoduchými, ale pre mňa životne dôležitými otázkami (máte ten model aj v modrej?), svedomito sa pripravujem teoreticky: mám zmapované skoro všetky internetové obchody (tie, ktoré zmapované nemám, pravdepodobne nemajú internetovú stránku) a snažím sa nedať sa pri výbere ovplyvniť farbou a názvom bicykla. Síce netuším, čo znamenajú všetky tie skratky pri parametroch, ale viem, že mám veľkosť sedemnástku a to mi zatiaľ stačí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V sobotu ráno je pre mňa zasa celkom postačujúce, že sa zvládam zobudiť a stihnem na hlavnú stanicu prísť o pol dvanástej, hoci pôvodný plán bola pol jedenásta. Pôvodný plán tiež bol výlet do jednej českej dedinky s akýmsi zámečkem, lenže prvý vlak na tabuli šiel do Brna.

Vo vlaku do Brna si teda popri rekapitulácii majálesu a následných udalostí snívam o novom trekkingovom (alebo predsa len crossovom?) tátošovi. Kým zvyšné knedličky (v poradí podľa výšky som tretia knedlička spredu zostupne a druhá zozadu vzostupne) tu rečnia, tu podriemkavajú po rockovej medzinárodnej noci v Aligátori, ja už sa vidím s vetrom a muchami vo vlasoch pod prilbou, ako si fičím po slnkom zaplavenej ceste, vzápätí s ľahkosťou zvládam kamikadze jazdu po neceste a následne vypľúvam zvyšných štyridsať percent múch, ktoré sa nestihli vyhnúť môjmu ústnemu otvoru do bezpečia prilby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mesto je plné šľachovitých maratónskych bežcov (koho už len zaujímajú kultúrno-historické pamiatky!). Okolo tretej sa pomedzi nich začínajú rojiť aj turisti a približne o štvrtej sme značne netrpezlivé, lebo sa nám nedarí nájsť hlavný cieľ našej cesty: vepřo, knedlo, zelo. Keď je nám pri piatej reštaurácii už trápne sa iba opýtať, či tam majú knedličky, dáme si aspoň hovädzí vývar a samovoľnými výbuchmi smiechu na rôzne spoločenské témy znervózňujeme mladého čašníka, ktorý sa podľa výrazu tváre nevie rozhodnúť, či sú horší írski (škótski, severoírski, anglickí, americkí, nemeckí, holandskí, rakúski...) turisti alebo slovenské výletníčky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V neskoré popoludnie sa nám podarí nájsť reštauráciu, kde majú naše vysnené ľahké menu na stavy po opici: v rámci nesmierne prísnej diéty si prvá a druhá knedlička dávajú zemiakové knedle s kyslou kapustou a niekoľkými kôpkami neidentifikovateľného mäsa. My zvyšné dve zvažujeme mexické fazule v menu bezmäsitých jedál, keďže sa nám však zloženie fazuľa, cibuľa, slanina, kečup a údenina zdá byť na vegetariánsku stravu trocha podozrivo mäsité, dávame si radšej talianske cestoviny a balkánsky syr.

„Prosím vás, ako dopadol hokej?", pýtam sa čašníka v zmrzlinárni, kde chceme večer pokračovať v prísnom stravovacom režime. Pochybná totiž nie je len slanina vo vegetariánskom jedle a že prakticky nikde nemajú „typické" české jedlo, ale aj fakt, že nikde nevidno vyvádzajúcich fanúšikov alebo aspoň náznak alkoholizmu či výtržníctva. Muž okolo tridsiatky v čiernom čašníckom oblečení sa po mojej otázke na nás zmätene pozrie, zamrmle dačo zvláštne v nezrozumiteľnom jazyku, ujde a už sa nevráti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevadí, veď ma to vlastne aj tak veľmi nezaujíma. Viac ma zaujíma, prečo si cestou späť v prázdnom vlaku musíme kúpiť povinne miestenku za dvesto korún českých (to mohla byť nová blinkačka, ach) len preto, že ujo sprievodca má srdce z kameňa. A najdôležitejšie teraz je, že ma v bruchu príjemne hladí štvoritá zmrzlina a budúci týždeň si už naisto kúpim krásny bicykel s nádhernou modrou metalízou - teda, predovšetkým so skvelým vybavením a dokonalými jazdnými schopnosťami, samozrejme. No musí mať strieborné pedále, aby sa nedali len tak jednoducho odhryznúť.

Lucia Doležáleková

Lucia Doležáleková

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Mám vodičák na slová a významy. Vlastne sa živím hľadaním zmyslu a zabávam hľadaním nezmyslu. Trpím diagnózou anemik-romantik-idealista, čo mi niekedy dosť komplikuje život. Zoznam autorových rubrík:  EpizódyTaľafatky a iné malichernostiČím sa živím a napájamAko vidím svetSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu