Nemôžem spávať

Autor: Lucia Doležáleková | 12.7.2011 o 23:25 | (upravené 12.7.2011 o 23:33) Karma článku: 4,79 | Prečítané:  1376x

Objavila sa nečakane ako príslušníci sekty Zem v poslednom nedeľnom rýchliku do Bratislavy a prekvapila ma viac než posledný účet za telefón alebo tri veselé slony, ktoré sa včera akoby nič pásli na trávniku neďaleko nášho officu. Nespavosť.

Zaskočila ma o to viac, že už od kojeneckých čias dokážem zaspať takmer kdekoľvek a kedykoľvek. Hádam len s výnimkou rozhorúčeného stanu na letnom festivale, v obkľúčení vykrikujúcich fanúšikov piva a iných omamností, alebo strašidelného nočáku z Bulharska do Rumunska, v ktorom sme sa takmer celú noc všetci siedmi, napchatí  v tesnom kupé pre šiestich spolu s našimi veľkými ruksakmi, stanmi a karimatkami, hrkotali raz od zimy, potom od strachu,  ale kde-tu aj od nadskakovania vlaku na bulharskej železnici smrti.  Natlačení jeden na druhého na tmavočervených koženkových sedadlách sme sa strhli na každučký šuchot, v priemere asi päť razy za hodinu. Nikdy predtým som sa z kontroly cestovných lístkov netešila viac - a už asi ani nikdy potom.

Znervózňuje ma okrem iného aj preto, lebo sa objavuje častejšie než naša zvedavá suseda z druhého poschodia alebo gramatické chyby v internetových článkoch od akože redaktorov. Jeden by si povedal, že trpieť nespavosťou koncom marca bola ešte pochopiteľná vec: odvšadiaľ vtedy na človeka doliehajú deadliny na podanie daňového priznania, ročného zúčtovania zdravotného poistenia a každý týždeň sa ohlásia buď plynári, vodári, stavbári alebo kartári, že chcú robiť odpočet, zápočet, kmitočet alebo len tak hodiť chat.

Nuž, ale teraz, keď som si do vecí vniesla poriadok a prestali sa na mňa rútiť všetky tieto dospelácke záležitosti, reklamy z poštovej schránky, perá, nálepky a euro obaly z preplnenej skrine v kancelárii, padajúca omietka a milióny častíc prachu, očakávala som, že nespavosť sa vytratí a nájde si na nočné rozhovory zasa niekoho iného.

Aj ja som vždy s ľahostajnosťou čítavala, že spávať nemôže každý druhý a ten prvý sa prebúdza už nadránom. Spávať nemôže ani moja kamarátka Aďuš, ktorú rušia nočné orgie zo spodného bytu, o ktorých majiteľka daného bytu tvrdí, že to určite nie je pravda, lebo keď je na služobnej ceste, o byt sa jej stará exmanžel a ten by si to teda rozhodne nedovolil a tá blond slečna, ktorú údajne videli ráno odchádzať, istotne nie je štetka.

Zobúdzam sa vždy len tak, prudko, znenazdajky, veď napokon - kto by sa už len v noci iba tak,  z ničoho nič nazdal.

Mám pár teórií, prečo aj mňa postihol tento zákerný úkaz. Dôvodom nie je, že by mnou tak otriaslo zemetrasenie v krajine zapadajúceho slnka, nenávratne ma rozrušila diskusia o gastrolístkoch, ani to, že by v noci niekde práve hrali niečo melodramatické od Desmodu alebo by som po prelistovaní všetkých propagačných letákov a presurfovaní všetkých zľavových portálov do tmavej noci premýšľala nad tým, kam si pôjdem kúpiť jablká, aby ma vyšli o tri centy lacnejšie, a kde mi ešte aj zaplatia za to, aby som si k nim prišla dať zľavnený rezeň po tom, ako ma takmer grátis nagebria bahnom z Mŕtveho mora a vymasírujú natoľko dôkladne, že slová stres, celulitída a skolióza definitívne škrtnem zo svojho slovníka cudzích slov.

Myslím si, že za všetko asi môže úplná banalita: nemám telku. A nevlastním ani veľký preležaný gauč, na ktorom by som rozvíjala svoju skoliózu, rozmnožovala tukové bunky a klipkala očami, pokým by počas jedného filmu odvysielali všetkých 280 reklamných vsuviek, čím by sa sledovanie 90-minútového filmu natiahlo približne na štyri hodiny a ja by som sa zatiaľ mohla pekne otupiť a postupne unaviť prepínaním z jedného kanála na druhý v dvojsekundových odstupoch, až kým by mi nesčerveneli oči, nenapuchol palec, neovládala som všetky slogany spredu aj zozadu a mimovoľne si ich potichučky v polospánku nešepkala ako mantru.

Keby sa mi filmy zdali na uspávanku príliš akčné, v sladkej večernej predspánkovej letargii by som z posledných síl prepla na reprízu nejakého seriálu z rokov, keď som ešte so spánkom nemala absolútne žiadne problémy, do kočíka mi nakúkali známi mojich rodičov a rozplývali sa nad tým, ako tá Lucka sladučko spinká (Aha, tam jej tečie po líčku slinka!) a jediné, čo som dokázala odriekavať, bolo ma-ma alebo ta-ta. Vynaložením posledných síl by som prepla na športový kanál a dorazila sa sledovaním biliardu. Ťuk, ťuk, ťuk...  veď to poznáte.

Správne, aj teraz je noc, nemôžem spať a uvažujem, kto je tá blond slečna, ktorá práve vyšla z paneláku a svižných krokom preletela parkovisko, aby sa znovu stratila v tme. A potom si pomyslím, že možno jednoducho tiež iba nemôže spať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?