reklama

Nakoniec budem pravý opak

Tak som minulý rok úspešne ukončila zistením, že pavúky rozhodne nie sú mojím obľúbeným domácim zvieratkom. Nový rok som ešte úspešnejšie odštartovala zrieknutím sa kávy, odhodlaním ísť voliť, viac čítať, nezhromažďovať zbytočné veci a vraždou v poradí tretieho kaktusu, ale aj hrou zvanou „premeň si svoj obľúbený vlnený pulóver na svetrík pre Barbienky".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Pokiaľ ide o kávu, prvé dni som sa cítila strašne v pohode, zdravá, krásna, čistá a neuveriteľne odhodlaná. Po týždni sa k týmto sebaklamom pridali bolesti hlavy. Aktuálny stav odvykacej kúry je taký, že už pri prvej služobnej ceste som zlyhala a podľahla prestávkovej konferenčnej káve, ktorá nesklamala a ako je zvykom, bola to priehľadná žbrnda bez percenta kofeínu. Našťastie sa mi jej už veľa neušlo, lebo po otvorení dverí sa kobylky z kongresovej sály nahrnuli k bufetovým stolíkom a keď sa odhrnul záves z oblekov a kostýmčekov, oslnil ma už len záblesk prázdnych antikorových tácok a slnkom ožiarených servítok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zbytočné veci som ako tak pretriedila a preložila na iné miesto. Veď sa možno ešte predsa len zídu...(už som si spomenula...tak túto vetu hovorieva mama vždy, keď si ja následne hovorievam, že nikdy nebudem ako moja mama...). Obľúbený vlnený sveter som pred zimným spánkom spolu s ostatnými vlnenými vecami chcela vlastne iba oprať a naavivážovať, lenže nejaký zákerný škriatok nastavil na práčke nesprávny program a mne z nej vyliezla trendy módna kolekcia pre bábiky Barbie. Možno ju niekde na nete vydražím ako najnovší hit.

Čo sa týka toho kaktusu, jeho vraždou sa zo mňa stal sériový vrah a bola som odsúdená na doživotie bez kvetov. Na svoju obhajobu musím povedať, že išlo skôr zabitie z nedbalosti, keďže uschol, kým ja som dvestoštyridsať kilometrov severovýchodne do seba liala hektolitre čaju, aby som zabránila myšlienkam na sladučkú nesku s mliekom. Aj keď vôbec nechápem, ako je možné, že kaktus uschne v úplne priemernom panelákovom byte, kým v púšti dokáže prežiť podmienky, o akých sa mu na mojom okne ani nesníva. Ale dobre, nech si tam kdesi na skládke komunálneho odpadu teraz vegetuje, keď je taký slaboch. Vôbec mi nechýba, rozhodne menej než káva...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bežiac na zastávku si uvedomím, že sa teším do práce. Nielen dnes, ale celkovo. Takmer každý deň. Predbiehajúc ľudí zavadzajúcich na našom chodníku (musia kráčať tak pomaly presne tadiaľ, kam smerujú moje míľové kroky?) si predstavujem, ako potom ráno v kancelárii zo solidarity začnem hundraním, že sa mi nechcelo vstávať a prísť a výmyslami, že by som najradšej už bola na dôchodku. Spoločne rátame deň na úseky: ranná káva, obed, poobedná káva, vypnutie počítača, zamknutie dverí. Náhle sa cítim ako v tú noc, keď sme bežali na prvú rannú električku, dali si poslednú zamrznutú pusu a poslali si posledný úsmev cez zadýchané okno. Prebral ma až hlas revízora, ktorý by očividne najradšej ležal v papučiach na gauči a ktorý sa kajúcne ospravedlňoval, že je, žiaľ, jeho povinnosťou rozdávať v prvých ranných spojoch štyridsaťeurové pokuty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto rannej električke je však nuda, nemám komu drzo čumieť do novín, paneláky sú pre hmlu nezaostriteľné, ani ten čiernooký fešák dnes moju električku nestihol a knihu som si zabudla v chodbe na skrinke na topánky. Rýchlo mrknem na nohy, či som si obula ľavú aj pravú topánku z toho istého páru. Ufff, správne. Výdych. Prechádzam na núdzový plán číslo päť: rojčenie pri hudbe. Vyťahujem prehrávač. Postup ako vždy: káblik po kábliku rozmotávam slúchadlá, dvoma rýchlymi pohybmi ich vyrovnávam, jedným ťahom sa dostávajú popod šatku za hlavu, okolo krku a druhým rutinným pohybom každé k svojmu uchu. Po desiatich sekundách násilného tlačenia do príliš malého ušného otvoru som spokojná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom prichádza to, čo sa mi stáva bežne, keď konečne komplikovane ponaťahujem všetky tieto káble a iné drôty po obvode svojej telesnej schránky. Zisťujem, že mp3 prehrávač mám vybitý. Niekedy sa však potom ešte päť minút tvárim, že tam znie super hudba, aby to nebol taký trapas. Znovu mi napadne, čo mi napísal..Nakoniec budem pravý opak toho, čo nechceš...

Lucia Doležáleková

Lucia Doležáleková

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Mám vodičák na slová a významy. Vlastne sa živím hľadaním zmyslu a zabávam hľadaním nezmyslu. Trpím diagnózou anemik-romantik-idealista, čo mi niekedy dosť komplikuje život. Zoznam autorových rubrík:  EpizódyTaľafatky a iné malichernostiČím sa živím a napájamAko vidím svetSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu